aktualizované: 29.06.2010 15:55:57
Krvavá pani Bátory
Krvavá čachtická pani |
Krvavá Čachtická paniNa pravej strane Váhu medzi Čachticami a Višňovým sa na brale Malých Karpát týčia ruiny Čachtického hradu. Prvá písomná zmienka o hrade sa zachovala z roku 1276, keď patril medzi kráľovské pohraničné pevnosti. Jeho dve veže stoja ako náhrobné pomníky. Práve tu vraj zlopovestná Alžbeta Báthoryová krutými stredovekými spôsobmi zavraždila stovky mladých dievčat. Je považovaná za najmasovejšiu vrahyňu v uhorských dejinách, lebo vraždila všade, kam ju cesty zaviedli.
Podľa povesti jedna z Báthoryčkiných slúžok česala raz svoju paniu na Čachtickom hrade. Keď ju náhodou pokvákala a pár vlasov vytrhla, pani ju udrela tak silno, až slúžku zaliala krv. Niekoľko kvapiek padlo panej na tvár. Keď si ju zotrela, zazdalo sa jej, že pleť na tom mieste má oveľa sviežejšiu. V hlave jej skrsla nešťastná myšlienka. Bude sa kúpať v krvi mladých dievčat, aby zachránila svoju povestnú krásu.
Alžbeta Báthoryová sa narodila roku 1560 v severovýchodnom Maďarsku v majetnej a vplyvnej grófskej rodine, ktorá bola poznačená rôznymi genetickými defektmi spôsobenými neustálym krížením sa vo vnútri rodiny. Alžbeta bola ovládaná vášňou sadizmu. Zločiny páchala dokázateľne celé štvrťstoročie, a to v rokoch 1585 – 1610. Po ich odhalení bola Alžbeta odsúdená na doživotný pobyt na Čachtickom hrade, ktorý nemohla za nijakých okolností opustiť, kde aj v roku 1614 zomrela a bola pochovaná v krypte pod zemou miestneho kostola. Po jej smrti hrad slúžil len ako pevnosť, v ktorej sa zdržiavali iba drábi a kasteláni.
 Photo: www.tourist-channel.sk
Medzi jej obeťami boli prevažne mladé dievčatá a ženy bez ohľadu na ich pôvod a národnosť. Týrala ich horiacimi sviečkami, rozpáleným železom, pichala ihlicami, polievala studenou vodou na mraze. Trestala i najmenší priestupok svojich chyžných čo najbolestnejšie a kochala sa celé hodiny na mukách úbohých trýznených bytostí.
 Nie vždy ich zabila. Svedkovia vypovedali, že videli dievčatá také popálené, že nemohli nastúpiť do koča. Mŕtvoly pochovávali rôzne - na cintoríne, v poli, v obilných jamách. Ľudia neradi chodili nočným časom blízo týchto krvou skropených miest, lebo vraj nebolo zvláštnosťou počuť vždy hrôzostrašné stenanie a jajkanie, ba dokonca aj vidieť kráčajúce zavraždené dievčatá. Krvavé tajomstvo napokon odhalila náhoda. Istý mládenec, ktorého milá tiež záhadne zmizla, tak dlho po nej pátral až našiel jej mŕtvolu. Žiaľ a pomsta hnala ho z miesta na miesto, až kým neprišiel do Prešporka, kde palatín Juraj Thurzo práve zasadal na verejnom súde a obžaloval Báthoryčku zo stonásobnej ukrutnej vraždy. Neslýchaná žaloba na osobu pochádzajúcu z kniežacieho domu pohla palatína, aby sám začal vyšetrovanie. Nečakane prekvapil zločinnú ženu a našiel práve usmrtené dievča, ktoré ešte nestihli odstrániť. Tento dôkaz bol čoskoro doplnený inými, ktoré mali za následok doživotný žalár pre zvrhlú ženu a smrť sťatím a upálením pre spoluvinníkov na prelievaní toľkej nevinnej krvi.  Jej pomocníci pred súdom udávali rôzne počty obetí - 37 alebo 50 umučených dievčat. Podľa zoznamu ktorý sa údajne našiel medzi Alžbetinými vecami bolo obetí asi 650. Báthoryovej pomocníčky Ilona Jó a Dorota Szentésová boli odsúdené na odcviknutie prstov na rukách kliešťami a na smrť upálením za živa. Je oddaný služobník Ficko, ani nie tridsaťročný Ján Ujváry, bol sťatý. Maďarská grafologička a sudkyňa, ktorá skúmala vlastnoručne napísaný Báthoryovej testament, usúdila, že ide o rozhodnú, silnú, veľmi sebavedomú osobnosť s logickým myslením a mužným charakterom. Rešpekt však nevzbudzovala krutosťou, ale nekompromisnými postojmi, prísnosťou, často aj ponižovaním iných. Jej písmo nemá žiadne znaky sadizmu ani sexuálneho defektu a okrem občasnej hystérie nenesie nijaké patologické znaky. Ale podpis z obdobia po trojročnej internácii už jednoznačne niesol znaky psychickej poruchy. Zachovali sa aj iné dobové svedectvá. Dokazujú, že grófka bola šľachetná žena, mnohým poddaným odpustila platenie daní, obdarúvala mladomanželov a podporovala štúdium kňazov. Zaujímala sa o liečiteľstvo v súvislosti s reumou, morom, záškrtom, kašľom, parazitmi aj pohlavnými chorobami. Čachtická pani Alžbeta Báthoryová sa stala strašidelnou legendou, ale dnes už len málo historikov čo i len v kútiku duše verí, že legenda je pravdivá. Aj v tých časoch šlo „iba,“alebo „predovšetkým“o majetok, o peniaze. A zmocniť sa majetkov odsúdeného bola častá, ľahká a lákavá metóda. Najmä ak bol záujemca taký vplyvný ako palatín, bola to hračka. Preto sa ani v tých dávnych rokoch 1610-1614 neodvážil nešťastnej Čachtickej panej nik zastať. A tak je Alžbeta Báthoryová dodnes
synonymom krvilačnosti a krutosti.
 |
